Je to totiž práve ministerská vyhláška, kvôli ktorej sa nám posunuli konce niektorých hodín tak, že nestíhame spoje domov a v škole zostávame trčať hodiny. Ktosi ,,tam hore“ si povedal, že žiaci si zaslúžia dlhšiu prestávku na obed, natiahol ju na rovných 45 minút, a úprava začiatku a konca popoludňajšieho vyučovania bola na svete. A tak teraz polovica školy po skončení vyučovania posedáva na chodbách (alebo v neďalekých pohostinstvách).
Je asi zbytočné hovoriť, že skoro všetci moji spolužiaci (možno s výnimkou tých, čo bývajú priamo v Sučanoch a do školy chodia pešo) by okamžite sa okamžite podpísali pod skrátenie obedov na zaužívanú polhodinu. Na školský obed času naozaj viac netreba. A keby nám vláda namiesto prikazovania, koľko minút máme jesť, poskytla peniaze na väčšiu jedáleň, zvládli by sme obedy ešte rýchlejšie.
Možno si poviete, že to, o čom píšem, je banalita. Že školská reforma sa má týkať najmä prvákov, a nie štvrtáčky na gympli. Ale ja som dnes mala prezentáciu z ekonómie na tému Štátne zásahy a mohla som uviesť naozaj výstižné príklady.
Že by tá násilná obedová 45-minútovka mala zmysel?
